Prešli sme snáď všetky diéty. Ostala nám pestrosť.

Keby ste si ľudí z Monády posadili za jeden stôl a spýtali sa, kto čo kedy nejedol, bol by to dlhý večer. Boli sme vegáni. Boli sme vegetariáni — niektorí niekoľko rokov. Iní z nás boli dlho presvedčení mäsožravci. Testovali sme keto, hladovky, prerušovaný pôst. Snáď všetko, čo sa dá vyskúšať na vlastnom tele bez toho, aby vás rodina prestala volať na nedeľný obed.

Nebola to póza ani honba za trendom. Každý z nás v tom čase naozaj hľadal stravu, po ktorej mu bude dobre. A každá z tých diét chvíľu fungovala. Presne to je na nich zradné.

Každá diéta chvíľu funguje

Keď človek začne novú diétu, zmení naraz desať vecí. Začne variť doma. Prestane jesť bezmyšlienkovito. Číta etikety, vyhodí sladené nápoje, je pravidelnejšie. Prvé týždne sú takmer vždy skvelé — a človek to pripíše tej jednej veci, ktorú vyhodil z taniera, nie tým desiatim, ktoré zmenil popri tom.

Potom príde druhá fáza. Jedálniček sa zúži. Z tridsiatich surovín ostane dvanásť „povolených”, točia sa dokola, jedlo prestane byť radosť a začne byť disciplína. Energia, ktorá na začiatku prišla, sa pomaly vytratí. A človek začne hľadať ďalšiu diétu, ktorá to napraví.

Prešli sme si tým kolom viackrát a z rôznych strán. A postupne sme si všimli niečo, čo sa nedalo prehliadnuť: nebolo nám najlepšie vtedy, keď sme jedli „správne”. Bolo nám najlepšie vtedy, keď sme jedli pestro. Keď bolo na stole veľa čerstvej zeleniny, strukoviny, obilniny, bylinky, korenie — a k tomu pokojne kus dobrého mäsa, ryba alebo poctivý syr. Bez nálepky, bez zoznamu zakázaného.

Dlho sme to mali len ako skúsenosť. Potom sme narazili na štúdiu, ktorá ju prekvapivo presne opisuje.

American Gut Project: črevá 11 336 ľudí

V roku 2012 rozbehli Rob Knight, Jeff Leach a Jack Gilbert projekt, ktorý bol na vedu nezvyčajne otvorený. Ktokoľvek mohol prispieť, poslať vzorku a vyplniť podrobný dotazník o tom, ako žije a čo je. Výmenou dostal rozbor vlastného črevného mikrobiómu. Volalo sa to American Gut Project a stal sa z neho najväčší občiansky vedecký projekt svojho druhu.

Výsledky vyšli v máji 2018 v časopise mSystems (McDonald a kol., American Gut: an Open Platform for Citizen Science Microbiome Research). V čase publikovania mali výskumníci 15 096 vzoriek od 11 336 ľudí z viac než štyridsiatich krajín — najviac zo Spojených štátov, Británie a Austrálie.

Jedna z otázok v dotazníku znela jednoducho: koľko rôznych druhov rastlín zjete za bežný týždeň?

Tridsať verzus desať

Výskumníci porovnali dva konce spektra: ľudí, ktorí uviedli viac než tridsať druhov rastlín týždenne, a ľudí, ktorí ich zjedli menej než desať.

Tí prví mali výrazne rozmanitejší črevný mikrobióm. Mali v ňom viac baktérií, ktoré fermentujú vlákninu na mastné kyseliny s krátkym reťazcom — napríklad Faecalibacterium prausnitzii, druh, ktorý sa v mikrobiómovom výskume opakovane spája so zdravým črevom. Keď sa potom na menšej skupine pozreli hlbšie, našli u „tridsiatkárov” aj odlišné chemické zloženie vzoriek a menej génov antibiotickej rezistencie.

Pre nás je však najzaujímavejšie iné zistenie, ktoré sa cituje oveľa menej. Účastníci v dotazníku uvádzali aj to, ako sa stravujú — vegán, vegetarián, všežravec. A táto nálepka o ich mikrobióme nepovedala takmer nič. Rozdiely medzi vzorkami sa ňou vysvetliť nedali. Počtom rastlín na tanieri áno.

Prečítajte si to ešte raz očami niekoho, kto si prešiel vegánstvom, vegetariánstvom aj mäsovou fázou. Roky sme riešili, do ktorého tábora patriť. A dáta od jedenástich tisícov ľudí hovoria, že tábor je skoro jedno — záleží na tom, koľko rôzneho sa vám za týždeň dostane do hrnca.

Roky sme riešili, čo z taniera vyhodiť. Správna otázka bola, čo všetko naň pridať.

Prečo by to malo dávať zmysel

Črevný mikrobióm nie je jeden organizmus, je to ekosystém. Rôzne baktérie sa živia rôznymi druhmi vlákniny a rastlinných látok. Cibuľa kŕmi iné druhy než šošovica, ovos iné než kapusta, rasca iné než čučoriedky. Keď jete stále tých istých desať vecí, kŕmite stále tú istú úzku skupinu — a zvyšok postupne hladuje.

Pestrý tanier znamená pestré osadenstvo. A pestré osadenstvo je to, čo od svojho čreva chceme: veľká časť imunitného systému sídli práve tam a s črevnými baktériami je v neustálom kontakte. Výskum takzvanej osi črevo–mozog zas naznačuje, že to, čo sa deje v čreve, súvisí aj s tým, ako sa cítime v hlave. Samotný American Gut Project našiel u ľudí s duševnými ťažkosťami spoločné mikrobiómové vzorce, ktoré zdraví ľudia v kontrolnej skupine nemali.

Tu treba byť opatrný — je to súvislosť, nie dôkaz príčiny, a k tomu sa ešte dostaneme. Ale s našou skúsenosťou to sedí. Na pestrej strave sme sa cítili sviežejší, menej chorí a jasnejší v hlave než v ktorejkoľvek „čistej” fáze.

Aby sme si to neprikrášľovali

Bolo by ľahké napísať „veda potvrdila, že máme pravdu” a skončiť. Nebolo by to fér, takže pár vecí na rovinu.

Je to pozorovanie, nie pokus. Nikto účastníkov nerozdelil do skupín a nepredpísal im tridsať rastlín. Ľudia, ktorí jedia pestro, pravdepodobne žijú inak aj v ďalších veciach — viac sa hýbu, viac varia, menej fajčia. Štúdia ukazuje, že pestrosť a rozmanitý mikrobióm idú spolu. Nedokazuje, že jedno spôsobuje druhé.

Účastníci sa vybrali sami. Za rozbor si zaplatili, takže šlo o vzdelanejších, majetnejších a zdravších ľudí, než je priemer. Autori to v štúdii sami otvorene píšu.

Počet rastlín si ľudia odhadovali. Bola to jedna otázka v dotazníku, nie vážený jedálny lístok. A hlbšie rozbory — chemické zloženie a gény rezistencie — sa robili len na niekoľkých desiatkach ľudí z oboch koncov spektra.

Tridsiatka nie je magická hranica. Je to číslo, ktorým výskumníci oddelili najpestrejších jedákov od najmenej pestrých. Nikde nie je napísané, že pri dvadsiatich deviatich sa nič nedeje a pri tridsiatich jednej sa otvorí nebo. Čítajte to ako smer: viac druhov je lepšie než menej.

A nakoniec, sám Rob Knight pri zverejnení výsledkov pripomínal, že zatiaľ nevieme mikrobióm spoľahlivo „riadiť” — krátkodobá zmena jedálnička ho natrvalo neprestaví. Pestrosť nie je kúra na dva týždne. Je to spôsob, ako jesť roky.

Ak vás zaujíma, čo na tú istú otázku hovoria novšie a väčšie štúdie — vrátane jednej s 21 561 ľuďmi — rozobrali sme ich v článku Univerzálna najlepšia strava neexistuje. Je tam aj praktický návod, čo všetko sa do tridsiatky počíta.

Preto je u nás každé jedlo iné

Keď sa pozriete na naše denné menu, nenájdete v ňom filozofiu jednej diéty. Nájdete v ňom presne to, k čomu sme sa po tých rokoch dopracovali.

Jeden deň je v ponuke zelené kari s edamame, na druhý bhuna karí s pečeným sumcom. Vedľa paneer masaly so syrom z Jersey kráv z Unínu stojí sviečková s duseným hovädzím. Kitchari z mungo fazule strieda pečený pstruh. Nie je to nerozhodnosť a nie je to snaha vyhovieť každému. Je to zámer.

Spoločné majú tie jedlá jedno: základ tvorí čerstvá zelenina, strukoviny, obilniny, bylinky a korenie. Mäso, ryba či mliečne výrobky prídu tam, kde dávajú zmysel — ako súčasť pestrého taniera, nie ako jeho náhrada. A jedlá sa neopakujú v krátkom kolečku, lebo práve to kolečko je vec, ktorej sme sa na vlastnej koži naučili vyhýbať.

Nikomu neberieme jeho cestu. Ak vám vegánstvo, vegetariánstvo alebo čokoľvek iné dlhodobo robí dobre, je to v poriadku — a u nás sa najete tiež. Len sme po všetkých tých pokusoch prestali veriť, že existuje jedna správna diéta pre všetkých. Veríme pestrému tanieru. A je príjemné vedieť, že jedenásťtisíc ľudí, ktorí poslali vedcom svoju vzorku, ukazuje rovnakým smerom.

Ešte jedno, aby v tom nebol zmätok: nie sme lekári ani výživoví poradcovia a tento článok nie je odporúčanie na liečbu. Je to naša skúsenosť a jedna poctivo prečítaná štúdia. Ak riešite konkrétny zdravotný problém, patrí to k lekárovi. My vám k tomu radi uvaríme — zakaždým niečo iné.

Čo si z toho môžete uvariť

Sedem jedál z našej kuchyne, na ktorých je tá pestrosť najlepšie vidieť. Nie je v nich žiadna diéta — len veľa rôznych rastlín v jednom hrnci, niekde s mäsom, niekde bez.